O migréne

Migréna je chronické záchvatovité ochorenie, charakterizované silnými atakmi pulzujúcej bolesti hlavy (prevažne na jednej strane) strednej alebo ťažkej intenzity, ktoré trvajú obvykle 4 až 72 hodín. Súčasťou záchvatov je precitlivenosť na vonkajšie podnety ako svetlo (fotofóbia) alebo zvuk (fonofóbia).

Za kľúčovú príčinu migrény sa považuje porucha rovnováhy serotonínu a jeho účinok na krvné cievy. Ide o súhru cievnych, nervových a hormonálnych zmien v mozgu. Ak sa vám v mozgu v krátkom čase uvoľní priveľa hormónu serotonínu a ďalších látok, dochádza k sterilnému zápalu tepien mozgových obalov bez infekcie. V dôsledku toho pulzová vlna vyvolá silnú bolesť a mozgové cievy sa rozšíria. Vzniká migréna. 

Migréna sa vyskytuje zvyčajne v jednej polovici hlavy a prejavuje sa ako pulzujúca, ťahavá či bodavá bolesť. V prípade, že sa tieto bolesti vyskytujú viac ako pätnásť dní do mesiaca, možno hovoriť o chronickej migréne. Najčastejšie sa vyskytuje vo veku od 25 do 45 rokov. V 15 % prípadov postihuje aj deti. 

• ak pociťujete bolesť na jednej strane hlavy (zvyčajne v okolí oka)

• ak je vaša bolesť pulzujúca

• ak prechádza aj na druhú polovicu hlavy 

• súčasťou bolesti hlavy sú aj rozmanité zrakové vnemy (vidíte žiarivé body či útvary)

• máte precitlivenosť na svetlo a zvuk

• cítite tenznú bolesť hlavy

• cítite tupú bolesť, ako keby ste mali pás okolo hlavy

• bolesť môže zahŕňať aj temeno a krk

• cluste headache: pociťujete väčšinou krutú, trhavú bolesť, intenzívnu bolesť za jedným okom spojenú so slzením a začervenaním spojiviek

• máte závraty

• máte pocit na zvracanie

• Migréna bez aury predstavuje najčastejší typ migrény, ktorý postihuje až  80 % pacientov. 

• Migréna s aurou znamená, že pred samotným nástupom bolesti pociťujete zrakovú, čuchovú, motorickú alebo senzitívnu auru, ktorá sa rozvíja  5 až 20 minút a odznieva do 60 minút.           

• Chronická migréna je migréna, ktorá postihuje pacienta viac ako 15 dní v mesiaci. 

• Klasická migréna  je migréna pri ktorej sú väčšinou prítomné už spomínané varovné signály tzv. aura. Pacient môže mať napríklad náhle zmeny vo videní. Vidí svetelné škvrny alebo kľukaté čiary. Mnoho ľudí trpí dvojitým videním alebo prechodnou, čiastočnou slepotou. U pacienta môže dochádzať k tŕpnutiu pier, tváre, končatín, môže mať motolicu, cítiť sa ospalý, ľahko zmätený, neschopný hovoriť. Akonáhle tieto príznaky pominú, objaví sa na jednej strane hlavy pulzujúca bolesť. Intenzita bolesti časom narastá. Ak je bolesť veľmi silná, pacienti trpia nauzeou, môže sa pridružiť zvracanie, citlivosť na svetlo či zvuk. 

• Obyčajná migréna je migréna, ktorá sa prejaví pulzujúcou bolesťou hlavy bez varovných signálov záchvatu (teda baz aury). Lokalizácia bolestí kolíše. Bolesť môže byť obojstranná, alebo môže postihovať len jednu strany hlavy. Aj v tomto prípade pacient môže pociťovať nutkanie na  zvracanie, citlivosť na svetlo či zvuk.

Fáza 1 – Prodrómy

Objavuje sa veľmi často, ale neprejavuje sa u všetkých pacientov. Niekoľko hodín pred záchvatom môže prísť podráždenosť, nepokoj, zhoršené sústredenie, únava alebo malátnos

Fáza 2 – Aura

Táto fáza postihuje približne pätinu ľudí, ktorí trpia migrénou. Najčastejšia je zraková aura. Tá sa prejavuje rôznymi zábleskami pred očami alebo výpadkami zorného poľa. Tieto problémy niekedy sprevádza aj brnenie v končatinách alebo krátkodobé poruchy reči.

Fáza 3 – Bolesť hlavy

Nasleduje po štádiu prodrómov a aure, ale môže sa rozvinúť aj bez nich. Často zasahuje polovicu hlavy okolo spánku a ucha. 

Fáza 4 – Pozáchvatové obdobie

Úľava spojená s odznením bolesti je sprevádzaná únavou a vyčerpaním. 

Aura migrény je komplex neurologických príznakov, ktoré môžu predchádzať, alebo sprevádzať fázu bolesti hlavy, alebo sa môžu objavovať aj izolovane.

• vyvinie sa v priebehu 5 - 20 minút a trvá menej ako 60 minút

• môže byť viditeľná, senzorická, motorická

• aura je sprevádzaná tzv. scintilačným skotom ktorý sa objavuje sa u asi 64 % pacientov, tento bod sa začína ako hmlistý bod zo stredu zorného poľa, potom nasleduje trblietajúce svetlo rôznych vzorov, ktoré sa periferiálne rozširuje, čím zapĺňa väčšiu časť poľa

• neúplné ochrnutie

• pocity tŕpnutia, mravenčenia, ochrnutia končatín, pier

Štúdie ukazujú, že migréna obmedzuje človeka pri každodenných aktivitách a môže znižovať kvalitu jeho života, má dosah na pracovný život človeka z dôvodu jeho absencie v práci či škole, môže viesť k depresii a zvyšuje náchylnosť k mŕtvici.

Súvislosť mozgovej príhody s migrénou objavili vedci z University of California, keď sledovali 13 000 pacientov po dobu 25 rokov. Zistili, že mŕtvica postihuje ľudí podstatne mladších než je bežné – teda tých, ktorí trpeli migrénou.

Mŕtvica v mladšom veku znamená, že zdravotné postihnutie a strata produktivity nastane oveľa skôr ako je bežné a teda ovplyvní väčšiu časť života človeka. Vo vyššom veku sa následky dokonca stupňujú. Výskum odhalil, že ľudia s migrénou majú vyššie riziko na kardio-embolickú mŕtvicu. Jedná sa o typ ischemickej cievnej mozgovej príhody spôsobenej zrazeninou, ktorá sa vytvorí v srdci, uvoľní sa a následne putuje do mozgu.

Okrem toho títo ľudia majú až dvakrát vyššiu pravdepodobnosť na trombotickú mŕtvicu, ak krvná zrazenina vznikne v upchatej časti cievy dodávajúcej krv do mozgu. 

• Migrénami trpí 15 % ľudí. Z toho 70 % sú ženy.

• Najčastejšie sa objavuje vo veku 20 - 40 rokov.

• K známym migrenikom patrili aj Vincent van Gogh, Frederik Chopin či Piotr Iľjič Čajkovskij.

• Migréna bola kedysi vnímaná ako choroba hysteričiek, frigidných žien a manželiek, ktorým sex s právoplatným manželom nebol pochuti.

• Nie každá bolesť hlavy je migréna.

Mýtus 

Migréna slúži len na ospravedlnenie predčasného odchodu z práce alebo úplnej absencie.

Fakt 

Pacienti s migrénou nie sú simulanti. Majú oprávnený dôvod na odchod z práce, pretože potrebujú čas na liečbu a zotavenie. Častokrát však zostávajú v práci napriek nevoľnosti, vyčerpaniu a trýznivej bolesti, ktorú im migréna spôsobuje.

Mýtus

Migréna je ochorenie dospelých.

Fakt

Nie je to pravda. Až približne 15 % detí trpí týmto ochorením. 

Mýtus 

Migrénu spôsobuje stres.

Fakt

Stres migrénu nezapríčiňuje. U pacienta, ktorý má na toto ochorenie predpoklady však môže stres spúšťačom bolesti.

Mýtus 

Migréna je ochorenie žien.

Fakt

Je pravda, že migrénou trpí viac žien ako mužov, treba však povedať, že ani mužom sa migréna nevyhýba. 

Mýtus

Migréna je známkou toho, že máte psychické problémy a nechuť na sex.

Fakt

Migréna je choroba, nie psychologický či psychosomatický príznak.